Imunoglobulín A (IgA)

IgA patrí k protilátkam tvoriacim 15-20% z celkových imunoglobulínov. Je hlavným imunoglobulínom telových tekutín a sekrétov (pot, sliny, slzy, respiračný, urogenitálny a gastrointestinálny trakt (GIT), kolostrum), kde sa podieľa na včasnej antibakteriálnej a antivírusovej obrane. Vyskytuje sa 90% ako monomér, menšia časť ako dimér (IgA1, IgA2). V slizniciach je IgA doplnené o sekrečnú zložku (glykoproteín). Sérová IgA chráni pred brucelami, difterickými bacilmi a poliovírusmi. Hodnoty IgA u novorodencov tvoria asi 1% hodnôt u dospelých, koncom 1. roka asi 25% a v 3. roku asi 50%. Zvýšené hodnoty IgA sa môžu vyskytovať pri AIDS, aktinomykóze, alkoholizme, reumatoidnej artritíde, cirhóze pečene, dysgamaglobulinémii, hepatitíde, cystickej fibróze, reumatickej horúčke, infekčných chorobách, infekčnej mononukleóze, m. Crohn, nádoroch GIT a hepatobiliárneho traktu, m. Hodgkin, monocytovej leukémie, plazmocytóme IgA, toxickom poškodení pečene, pyelonefritíde, chronickej sarkoidóze, tuberkulóze, fyzickom zaťažení, Hashimotovej tyroiditíde.
Znížené hodnoty IgA sa môžu vyskytovať pri idiopatickej agamaglobulinémie, primárnom selektívnom deficite IgA, subakútnej bakteriálnej endokarditíde, expozícií benzénom, gastroenteropatiach so stratou bielkovín, makroglobulinémii, chronickej lymfytickej leukémii, monoklonálnej gamapatii IgM a IgG, chorobe ľahkých reťazcov, m. Hodgkin, akútných popáleninách, imunodeficitnych stavoch, ataxia-teleangiektázii, nefrotickom syndróme, v 3. trimesteri tehotenstva, tyreotoxikóze.