Celiakia je geneticky podmienené autoimunitné ochorenie detí a dospelých. V európskej populácií sa udáva prevalencia 1:100 až 1:300. Príčinou choroby je intolerancia na bielkoviny endospermu obilných zŕn (pšenice, jačmeňa, raže a ovsa), tzv. glutén (lepok), z ktorého sa dá etanolom extrahovať gliadín. V dôsledku ochorenia vzniká v sliznici tenkého čreva celý rad zmien od zvýšeného množstva interepiteliálnych lymfocytov až po hyperpláziu krýpt a oploštenie klkov. Klinické príznaky celiakie sú veľmi variabilné a rozdielne u detí a dospelých. K typickým príznakom patria hnačka, chudnutie, bolesti brucha, únava.
K atypickým formám je zaradené dermatitis herpetiformis Duhring. Ochorenie sa môže prejavovať aj bolesťami kostí, stagnáciou rastu, oneskorenou pubertou, infertilitou, opakovanými potratmi, anémiou, osteoporózou atď. Liečba spočíva v dodržaní diety s prísnym vylúčením gluténu zo stravy pacienta. Protilátky proti gliadínu sú prítomné u 80 – 90 % pacientov s neliečenou celiakiou a môžu sa vyskytovať aj u iných ochorení. Podľa literárnych údajov sa protilátky gliadínu od celiatických pacientov viažu na limitovaný počet antigénnych miest. Literárne štúdie poukazujú aj na to, že protilátky celiatických pacientov vykazujú zvýšenú väzbu na gliadíny, ktoré boli deaminované enzymatickým pôsobením transglutaminázy.
