Pokyny pred odberom

Odber krvi na stanovenie rovnovážnej hladiny amikacínu v sére sa má vykonať tesne pred podaním ďalšej dávky. Odber krvi na stanovenie maximálnej terapeutickej koncentrácie sa má vykonať 30 minút po i.v. podaní alebo 60 minút po i.m. podaní. V prípade, že pacient užíva iné lieky, tieto je treba poznačiť do žiadanky.

Typ odberového materiálu, pravidlá pred odberom, transport a uskladnenie

Skúmavka so separačným gélom. Stabilita vzorky je pri 20 – 25 °C 4 hodiny.
Vzorku je potrebné doručiť do laboratória čo najskôr. V prípade, že ju nie je možné do laboratória doručiť v deň odberu, krv je potrebné scentrifugovať a sérum uchovávať pri teplote 2 – 8°C. Vzorky séra sú stabilné 7 dní pri teplote 2-8 °C.

Referenčné hodnoty

Maximálna terapeutická hladina - 30 minút po i.v. podaní, alebo 60 minút po i.m. podaní je v rozsahu 25-35 μg/ml. Reziduálna hladina tesne pred podaním ďalšej dávky je < 8 μg/ml.

Indikácia VšZP

001; 002; 003; 007; 010; 011; 013; 020; 025; 031; 037; 049; 051; 056; 060; 063; 065; 068; 069; 106; 107; 108; 109; 125; 155; 156; 163; 226; 323; 329; 331; 332

Indikácia Dôvera

001; 002; 003; 004; 007; 009; 010; 011; 012; 013; 014; 019; 025; 031; 037; 049; 051; 056; 060; 063; 065; 068; 069; 106; 107; 108; 109; 125; 156; 163; 226; 329; 332

Indikácia Union

001, 002, 003, 007, 010, 011, 013, 020, 012, 025, 031, 037, 049, 051, 056, 060, 063, 065, 068, 069, 106, 107, 108, 109, 125, 156, 163, 226, 332

Amikacín je polosyntetický aminoglykozid, ktorý vykazuje baktericídnu aktivitu voči širokej škále patogénov (vrátane množstva organizmov odolných voči iným aminoglykozidom), najmä vďaka jeho vysokej odolnosti proti enzýmom inaktivujúcim aminoglykozidy. Na dosiahnutie optimálneho liečebného účinku a minimalizáciu toxicity je potrebné stanoviť hladiny lieku v sére. Najvyššie hodnoty amikacínu v sére v rozmedzí 20 – 25 μg/ml a rovnovážne hodnoty v rozmedzí 5 – 10 μg/ml sú všeobecne akceptované pre terapeutickú účinnosť. Toxicita sa spája s hornými hladinami vyššími ako 35 μg/ml a rovnovážnymi hladinami vyššími ako 10 μg/ml. Najzávažnejším toxickým účinkom je trvalé poškodenie ôsmeho kraniálneho nervu (n. vestibulocochlearis), ktorého výskyt bol častejšie hlásený u pacientov so zlyhaním obličiek. Keďže sa amikacín primárne vylučuje glomerulárnou filtráciou, poškodenie funkcie obličiek zásadne mení jeho farmakokinetické vlastnosti. Ak sa výrazne neupraví dávkovanie, môže dôjsť k jeho nadmernému hromadeniu, ktoré vedie k ototoxicite a ďalšiemu poškodeniu obličiek.

14,15