Cirkulujúce imunokomplexy (CIK) vznikajú väzbou protilátok na prítomné antigény v tkanivách, na voľné antigény v plazme alebo iných telových tekutinách. O aktivite ochorenia nerozhoduje prítomnosť CIK, ale imunokomplexov, ktoré sa usadili na stenách ciev a v tkanivách, čím dochádza k rozvoju cievnych a tkanivových poškodení. Pri stanovení CIK sa doporučuje sledovať aj hodnoty C3 a C4, nakoľko ich pokles poukazuje na ukladanie CIK.
Znížené hodnoty sa vyskytujú pri agamaglobulinémii alebo hypogamaglobulinémii. Zvýšené hodnoty sa môžu namerať najmä pri monoklonálnych gamapatiách, kryoglobulonémiach, systémovom lupuse erythematosus, Sjőgrenovom syndróme, pri primárnej biliárnej cirhóze a pri stavoch, pri ktorých sa vyskytujú zvýšené hodnoty imunoglobulínov, predovšetkým IgM, pri rôznych infekčných ochoreniach (hlavne bakteriálnych), glomerulonefritídach, vaskulitídach a reumatoidnej artritíde. Metódou stanovenia je precipitácia imunokomplexu s polyetylénglykolom a vzniknutý zákal je meraný turbidimericky. Vyšetrenie je však veľmi nešpecifické, lebo zachytí akýkoľvek imunokomplex v sére. Význam stanovenia v sledovaní ochorení je preto obmedzený.
